Via ferata na Veľkom Griči

Pri Prievidzi je reťazami zabezpečená turistická cesta. V máji 2011 sme už neodolali a vyštverali sme sa na Veľký Grič zaujímavou cestou. Trochu z našej kroniky:

 

Lákala nás via fereta. Skompletovali sme sa až v Handlovej. Bolo nás 23. V meste bol jarmok. Prechádzali sme obchodnou uličkou. Veľa tržby sme neurobili. Viem len o Krowkách, ktoré sa ponúkali na vrchole. Je dobré mať členov aj mimo nášho mesta. Maťa s Braňom z Handlovej nám ukazovali cestu k reťaziam. Úspešne. Tých, čo nechceli visieť na reťaziach, bezpečne doviedli na vrchol. Zbytok bol už netrpezlivý. Značenie tenkou bielou čiarou síce bolo, ale nám sa aj tak podarilo nevšimnúť si odbočku a skončili sme v strmom trávnatom teréne. Museli sme sa vrátiť. Cesta reťazami bola výborná a hlavne bezpečná. Viedla strmo hore potom traverzom popod Baštový múr do Veterného sedla. Vystúpili sme aj na Chrámový štít a oči sa potešili na Zlomiských vežiach. Výhľady boli na Handlovú, Kremnické vrchy. S príchodom na vrchol odišlo slnko. Bolo nám dobre. Prišla aj skupina pešiakov. Rozložili sme žranicu. Nechýbali ani zákusky od Aly a či spomínané Krowky. Ja som sa potešil aj krumplovému cukru. Tí starší si ho iste pamätajú. Ponúkol ho Fero zo Šale. Pri jeho koštovke som hneď omladol. Nalepil sa mi na zuby a potom som ho ešte dlho zotieral jazykom. Hrmenie nás plašilo, ale po skúsenostiach na Znieve, sme si verili. Dážď sa nám vyhol. Dolu sme šli po žltej značke. Na Uhlisku sme sa rozlúčili s domácimi sprievodcami. Keďže bol s nami aj Ľubo, témy na rozhovory boli ťažšie. V piatok tu muselo veľa pršať. Cesta okolo chalúp bola mazľavá. Trochu blata sme si zobrali so sebou. Na hornom konci sme zapadli do krčmy. Trpezlivo sme popíjali a čakali na mestský spoj do Prievidze. Vlakom sme sa dostali do Topoľčian, kde práve dopršalo.