Vrcholové knihy

Takmer všetci, ktorí chodia na hory, si na vrchole zalistujú v knihách, do ktorých sa dajú zapísať zážitky, želania, pozdravy.
 
Porobil som si pár poznámok a teraz Vám ich predkladám. Niektoré sú vtipné, iné múdre. Tie neslušné, sprosté som si nezapamätal. Ak aj Vy vystúpite na vrchol a nájdete tam knihu, venujte jej trochu pozornosti a zapíšte tam niečo Vaše. Potešíte tým všetkých ďalších návštevníkov vrcholu.
 
 
Výcuc z vrcholovej knihy na Panskej javorine
 
Najviac opakujúce sa boli prosby o postavenie rozhľadne. Boli vyslyšané.
 
Postavte tu rozhľadňu.
 
Súhlasím, ale neviem, či to pomôže.
 
Postav si sám.
 
Není tu nic k videní. Mělo by se to tu vykácet. Ani pivo si tu nemúžeme dát. Lepší je to na Karlštejne.
 
Konečne som sem trafil.
 
Deň pred odchodom na dovolenku k moru som si urobil krásny výlet na Panskú javorinu. Budem mať na čo spomínať pri mori.
 
Podle prúvodce mají být skvělé výhledy, ale i když je jasno, není nic videt.
 
Boli sme tu po 45 rokoch.
 
A hneď po nich bolo napísané: To je síce pekné, ale keď odchádzate, uhaste po sebe oheň.
 
Na pamiatku strýka Bohumila Skákalu + 2005, ktorý ma naučil vážiť si prírodu, som si to sem, ako každý rok, vyšľapal z Piešťan.
 
Smrdíme už tri dni.
 
Po celkom únavnej ceste sme sa sem vydriapali na bicykloch. Ale, ako sa hovorí, keď je človek na konci so silami, má vraj ešte 70%.
 
Turistika je jedna z najkrajších vecí a každý kopec má dobrý koniec.
 
Najhoršie že neviem, kade mám ísť teraz.
 
Krásno sa rodí na horách a preto sme tu.
 
Je tu pekne, cesta strašná.
 
Aké vznešené sú Tvoje diela, Pane.
 
Som tu sám, ale tak blízko neba nepotrebujem nikoho, lebo v nebi sa už nemusíme stretnúť. Na takejto túre som nebol ani nepamätám. Tu som po 15 rokoch a spomienky na puberťácky čunder sú stále živé. Žiadny človek nedokáže stratiť niečo tak krásne ako krásy prírody. To ticho je ohlušujúce. Po ťažkej sezóne je toto ten zaslúžený oddych. Díky šéfe. Dúfam, že sa mi podarí tento rok chodiť viac po túrach a horách. Je to neskutočne veľa energie.
 
Návrat po 9 rokoch na Panskú javorinu. Tentokrát bez stanovania, ale so Stanom.
 
Štyria turisti z Prašíc vytlačili bicykle až sem. Zaujímavosťou je, že všetci máme nad 80 kg a vyšliapali sme to s úsmevom.
 
Boli sme tu. Sme dobrí.
 
Smrť motorkárom, ktorí nerešpektujú krásy hôr. Odkaz pre všetkých motorkárov: príde na psa mráz a zima na Kozákov. Všetci skapete bolestivou smrťou.
 
XC Team z Galanty. 2 cestári, 1 zjazdár, 1 amatér (šašo), 1 nula.
 
Vždy sa rád vraciam do našej krásnej vlasti. Chráňme ju pred sebectvom a ona nám ukáže svoju lásku.
 
Chystali sme sa sem prísť 17 rokov. Konečne nám to vyšlo.
 
Krásna príroda a dokonalý jej architekt.
 
Úžasný pocit oslavovať meniny na tak vysokej úrovni.
 
Krásna nedeľa. Pôvodne sme chceli ísť z Podhradia na Bezovec, ale nakoniec sme skončili tu, lebo niektorí si mysleli, že to bude ľahšie.
 
Je tu veľmi pekne až na tú viditeľnosť a to, že nám došiel rum. Dúfam, že prežijeme do najbližšej dediny.
 
V snežienkach sa kocháme, doma také nemáme.
 
Je tu hmla, fúka, mrholí, trošku snehu. No idem, lebo nemám čelovku. Ale za 4 dni sem prídu Daniel a Jozef. Nájdu ma. Mám červenú bundu.
 
Odkaz pre Karčiho, ktorý mal ísť s nami, ale doteraz sa neozval: Ty si DEBO!!! A vymazávame si všetky tvoje čísla z mobilu.
 
 
Výpis z vrcholovej knihy na Tribeči.
 
Jedine kvôli čomu som sa sem hore vydriapal, je ten zjazd dole a to dúfam, že sa nedorantám. Milan
 
Cyklo - kroko - alko. Solčany
 
Môžete banovať, že ste tu neboli.
 
Táto cesta bola neznesiteľne dlhá. Ledva sme sa sem vykydali.
 
Bolo krásne počasie. Slnko nám svietilo až do žalúdka, ale mne chutila tá vodka. Dvorany nad Nitrou
 
Chceli sme založiť oheň, ale nepodarilo sa nám to. Museli sme sa opiť, aby sme nezamrzli.
 
Dnes tu asi kliešťov nechytím 27.11.
 
Ako by sa zdalo, sme tu asi jedenásti, ale skutočnosť potlačuje realitu a tak podľa alkoholu v krvi zisťujeme počet štyroch ľudí. Zamestnanci firmy Rehák
 
Kosa jak hovado. Hlavný sponzor borovička spišská. Jehličí nás nezničí.
 
Rodičov sme cestou stratili. Nech. My sme sem aj tak trafili. Gerhátoví
 
Vystúpili sme zdraví a šťastní po prežratých sviatkoch.
 
Miro si prezliekol tričko a na chvíľu splynul so zamrznutým kríkom.
 
Fúka tu. Štyria blázni zo Šamorína sa aj tak ukázali.
 
Z trucu som sa sem vybrala a nebanujem. Je tu krásne a stálo to zato. Veľmi ťa milujem a moc to bolí. Žanetka
 
Papáme konopné semienko a hneď je nám lepšie.
 
Dnes je to 8x v tomto roku. Ešte 2x a potom sa zameriam na iný vrch.
 
Ideme z Nitry na Veľké Pole už druhý deň. Tu sme si urobili obednú prestávku. Pochutili sme si na Erikovom leče, ktoré už dva dni vláčime. Ešte nás čakajú Erikove sardinky a lekvár. Našťastie mlieko zabudol doma.
 
Prečo som nezomrel už ráno. 12,37.
 
Tu pod vrcholom sme počuli békať ovce, z ktorých sa vykľulo stádo sŕn.
 
Konečne vrchol. Vrchol nášho snaženia. Zdolali sme to bez použitia kyslíka.
 
Ani pizzu sem nechcú nosiť. Čo tu máme zdochnúť?
 
Odišiel nám - a čo je najbolestnejšie - bez rozlúčenia. Mali sme si toho čo povedať, ako vždy, keď sme boli spolu - všetci jeho priatelia, turisti. Bol našim vodcom po horách, ktoré mal tak rád.
Čo ďalej? Určite by bol veľmi smutný, keby to skončilo. Teraz, keď sa na nás pozerá z nebíčka, jeho duša sa usmieva. "Ach vy", povedal by a milo by na nás zamrmlal.
Znamenal pre nás mnoho. Chýba nám jeho hlas i jeho názory.
Jožko,všetci ti sľubujeme, že v našich turistických prechádzkach budeme pokračovať a ty budeš stále s nami.
 
Pekné počasie, slabý výhľad. Turisti apelujte na výstavbu rozhľadne.