Vysoké hory Nitra 2018

Zverejnené 06.11.2018 13:43
Pozvánky
Dátum konania: 
sobota, 17 november, 2018 - 09:00

Hosťami festivalu horských filmov a fotografií budú:

  • Pavol Barabáš,
  • Krzysztof Wielicki,
  • Marián Šajnoha.

Program festivalu (sobota, 17. 11.)

  1. blok od 9,00:
    • Alexander Luczy zo Švajčiarska,
      Moje hory,
      Pozdrav oceneného horského fotografa amatéra.
  2. blok od 11,00:
    • Marián Šajnoha z Bratislavy,
      Everest v spomienkach,
      Víťazstvá, prehry, úspechy aj tragédie Slovákov.
  3. blok od 14,00:
    • Krysztof Wielicki z Tychów (Poľsko),
      Moja voľba,
      Príbeh svetovej horolezeckej legendy.
  4. blok od 16,20:
    • Vladimír Linek a Martin Grajciar z Bratislavy,
      Summer Bouquet, 9+,
      Nový slovenský prvovýstup v Kirgizsku.
  5. blok od 18,40:

Sprievodné akcie

Pozrieť si ďalej môžete:

Krzysztof Wielicki z Tychów (Poľsko) — Moja voľba

Svetová horolezecká legenda osobne v Nitre! Ako piaty človek na svete vystúpil na všetkých 14 osemtisícoviek. Jeden z priekopníkov zimného lezenia v Himalájach, na Evereste (s L. Cichym), Kančendžonge a Lhoce bol v zime prvý. Aj väčšina ostatných výstupov bola progresívna – prvovýstupy, sóla, alpský štýl. Jeho prezentácia sa bude niesť v duchu názvu jeho dvoch autobiografických knižiek „Mój wybór“.

Pavol Barabáš — Vábenie výšok – 2. diel: Krutý Everest

Uvedenie filmu tento rok na našom festivale skompletizujeme - minulý sme uviedli prvú časť Ivan Gálfy a tento rok to bude časť druhá Krutý Everest. A čaká vás k tomu aj špeciálny bonus, na ktorý sa skutočne veľmi tešíme.

„Víťazstvá a prehry oddeľuje tenká čiara. Slovenské horolezectvo v 80. rokoch prežívalo v Himalájach hviezdne hodiny. V roku 1984 vyliezli Čechoslováci južnú panenskú stenu Lhotse, ktorú Reinhold Messner po neúspešnom pokuse označil za projekt ďalšieho tisícročia. Po svetovom uznaní naši horolezci hľadali ešte odvážnejší cieľ… .

Dokumentárny film Krutý Everest je svedectvom o nenaplnených snoch preliezť najťažšiu stenu na najvyššiu horu sveta. V troch náročných expedíciách sa odohrali prelomové udalosti, ktoré vyvrcholili v najtragickejšie okamihy slovenského horolezectva. S odstupom času sa pokúsime zhodnotiť snaženie Slovákov v masíve Mount Everestu a zrekonštruovať ich príbeh.“ K2 studio.

Video upútavka.

Marián Šajnoha — Everest v spomienkach

Vábenie Mt. Everestu zapôsobilo aj na československých, resp. slovenských horolezcov. Najmenej šesť slovenských výprav, či menších skupín sa doteraz pokúsilo dosiahnuť jeho vrchol rozličnými trasami. V stenách a na hrebeňoch Everestu zaznamenali Slováci víťazstvá aj prehry, úspechy aj tragédie. Prelomovou a zároveň najtragickejšou bola expedícia, ktorá v r. 1988 ako prvá vyliezla alpským štýlom Boningtonovu cestu v juhozápadnej stene. Štyria vynikajúci horolezci z IAMES Bratislava však na zostupe zostali nezvestní. Hlavná spomienka v prezentácii bude venovaná práve štvorici Becík, Božík, Jaško, Just… Môžeme očakávať, že Slováci aj v budúcnosti zasiahnu do horolezeckej histórie Everestu.

Rasťo Hatiar — Teória šťastia podľa Rybanského

Poetický filmový príbeh o kontraste a vzájomnom pochopení generácií, o tom ako vznikol prvovýstup Dračí kút, aj o poézii lezenia. Na pamiatku skvelému človeku. Tým bol bývalý lezec, starý horal Ľubo Rybanský. Zástupcom mladej generácie je mladý lezec Peter Kuric, ktorý vo filme lezie legendárnu cestu Dračí kút. Túto cestu ako prvý vyliezol práve Ľubo R. spolu s Rudom Slobodom v 70. rokoch.

Film získal na konci augusta Grand Prix na 35. ročníku Medzinárodného horolezeckého filmového festivalu v Tepliciach nad Metují. „Vážim si cenu a teším sa, že neboli ocenené len výkony a extrémne dobrodružstvá, ale obyčajný príbeh skromného a vynikajúceho človeka,“ vyjadril sa filmár z Liptovského Mikuláša.

Video upútavka.

Juraj Koreň a Michal Sabovčík — Seven Virgin Summits, part Antartica

… alebo poďme preplávať najdrsnejší prieliv na svete, vyliezť horu kde ešte nikto nebol a aby toho málo nebolo, zleťme dole na padáku… Po rôznych excesoch, ktoré sme my dvaja (Mišo Sabovčík – profesionálny horolezec, ktorý aj lieta a Ďuro Koreň – profesionálny pilot, ktorý aj lezie) povyčíňali za posledné roky po svetových horách všetkých možných rangov, sme sa rozhodli spojiť sily a ukázať svetu, že na Slovensku junáci horomilní nevymreli. Že aj keď na Slovači more nemáme, ale na Draekov prieliv si trúfame. A aj keď doma žiadnych večne zaľadnených hôr niet, na tie antarktické sa cítime. Že aj keď máme už kadečo oblietané, je najvyšší čas oprobovať, ako to je s lietaním na paraglide v mrazivej Antarktíde. Našou ideou je posunúť slovenské horolezectvo a paragliding novým, extrémnejším a dobrodružnejším smerom, načrtnúť vizuálne i zážitkovo extravagantnejšiu cestu. Zbúrať dogmy o tom, čo sa nedá. Chceme, aby bolo Slovensko vo svete športu počuť, že aj keď je nás málo, dokážeme veľké veci pretože „nemožné je len jednou z možností!” Autori videa: kameraman: Tomáš Gallás, strih: Rasťo Hatiar.

Vladimír Linek a Martin Grajciar — Summer Bouquet, 9+

V dňoch 27. júla až 10. septembra 2017 pôsobila štvorica slovenských horolezcov Martin Grajciar, Ondrej Húserka, Jozef Krištoffy a Vladimír Linek v Kirgizsku v oblasti Pamír – Alaj v doline Ak – Su. Podarilo sa im spraviť prvovýstup v Z stene Piku Aleksandra Bloka, 5239 m. Cestu nazvali Summer Bouquet, jej obťažnosť je 9+ PP 70° ľad. Dňa 25. augusta o 18,00 stáli všetci štyria členovia expedície na vrchole Piku Aleksandra Bloka. Okrem zlého počasia a ťažkého lezenia si lezci užili na expedícii aj veľa zábavy. Viacej sa dozviete v prednáške Summer Bouquet v sobotu večer.

Ivana Sikulová — Island – 4 ročné obdobia za 10 dní

Island je pre každého synonymom pre krajinu plnú gejzírov, sopiek, geotermálnych prameňov, ľadovcov, vodopádov avšak my sme sa vybrali spoznávať časť tejto krajiny práve z pohľadu skialpinistu. Podľa miestnych bola táto zima najslabšia na sneh za posledných 100 rokov a prišla aj vlna horúčav, čo je v máji na túto krajinu netypické. A tak sme si vyskúšali to povestné Islandské počasie, ale aj ako napratať 6 ľudí s lyžami do auta a po lyžovačke sa kúpať v okolitých prameňoch. Samozrejme každá vydarená expedícia musí mať nádych niečoho dobrodružného a tak trochu extrémneho a tým sa stal na tejto výprave kopec Skessuhorn, podľa miestnych nazývaný aj Islandský Matterhorn. V prezentácii uvidíte ako sa ho podarilo počarbať oblúkmi ako aj ďalších 5 vrcholov v severných fjordoch.

Iva Sikulová – slovenská skialpinistka a extrémna lyžiarka, so skialpinizmom začala v r. 1993 a neskôr k tomu pridala aj extrémne lyžovanie, je prvou ženou, ktorá v r. 2003 zlyžovala Pallaviciniho kuloár z najvyššieho rakúskeho vrcholu Grossglockner. Od tej doby má na svojom konte radu strmých zjazdov v rôznych pohoriach Európy (napr. Whymperov kuloár z Aiguille Verte, Sassongher a Holzerov kuloár v Dolomitoch, severná stena Hoher Sonnblicku) a tiež v Kirgistáne Pik Koronu. Okrem úspešných zjazdov má s horami spojenú aj takmer tragickú lavínovú nehodu, ktorá ju časom podnietila k životnej zmene a vtedajšiu svoju profesiu geológa opustila a svoje kroky smerovala k záchranárstvu. Dnes sa venuje okrem profesie zdravotníckeho záchranára aj horskej medicíne a lavínovej prevencii.

Jochen Schmoll z Nemecka — Nevylezená Annapurna III., David Lama

Mnohými cenami ovenčený 12-minútový dokumentárny film o expedícii Davida Lamu do Nepálu v roku 2016. Ten sa spolu s rakúskymi horolezcami Hansjörgom Auerom a Alexom Blümelom 5 týždňov pokúšal o jednu z najväčších nevyriešených alpinistických hádaniek sveta: neohraničený juhovýchodný hrebeň Annapurny III. Sledujte skvelý film zachytávajúci krásy hôr, ale taktiež pocity únavy, úzkosti či utrpenia trojice horolezcov počas ich výstupu.

Video upútavka.

Chorá Vrana Prodakšn — S deťmi cez hory

Štyri rodiny štyri dni a tri noci v stanoch na hrebeni Javorníkov. Krátky ale silný dokument o turistike s deťmi. Film S deťmi cez hory ukazuje, ako sa netreba vzdávať svojich záľub, ako neprepadnúť rodičovskému stereotypu a kuvičím hlasom: „Do hôr sa s deťmi nedá.“ Práve naopak, turistika a pobyt v prírode dáva úžasné možnosti pre spoločné aktivity, prekonávanie prekážok, vzájomnú rodinnú a priateľskú podporu, deťom aj dospelým ponúka dobrodružstvo vo forme mnohých zážitkov. Ako sa zbalí päťčlenná rodina? Koľko toho prejdú najmladšie deti? A čo rodičia… Chorá Vrana Prodakšn je nezávislá amatérska tvorivá skupina. Jej členky, autorky filmu S deťmi cez hory, Eva Čičkánová, Katarína Grotkeová, Katarína Jurdíková a Iva Semančíková, sú akčné ženy na rodičovskej dovolenke, ktoré okrem lásky k svojim rodinným príslušníkom pestujú aj lásku k horám. Narodili sa v osemdesiatych rokoch, v novom miléniu študovali na rôznych univerzitách na Slovensku a v Čechách. Pracujú v školskej a sociálnej sfére, žijú v Považskej Bystrici. Pred domácimi prácami uprednostňujú vymýšľanie aktivít pre svoje a cudzie deti - najlepšie vonku. Prienikom ich záľub je chvíľa ukradnutá pre seba, tiež ich vystihuje drevo v akejkoľvek podobe – les, kniha, varecha… .

Video upútavka.

Dušan Myslivec — Život vo vertikálach

Známy slovenský horolezec Vám odprezentuje obrázky z poslednej dekády lezenia na mnohých krásnych miestach našej planéty. Bonus: Film o lezení ťažkého zimného extrému vo Vysokých Tatrách.

Pavol Medovič — Forgotten treasure

Krátky film o bajkerovi, ktorý v detstve sníval o extrémnych zjazdoch a vďaka svojej vytrvalosti sa jeho sen stal skutočnosťou. Jazdenie sa točilo v bikeparku Košútka pri Hriňovej. Jazdcom je Timo Litvaj, minuloročný juniorský majster Slovenska v zjazde. Autor filmu Pavol Medovič sa minulý rok presťahoval do Žiliny za horami. Zjazdu na horských bicykloch sa venuje súťažne od pätnástich rokov no posledné roky už nepreteká, keďže sa sa dal na filmovanie, ku ktorému sa dostal cez kamaráta Andreja Grznára. Spolu s ním natočili viacero krátkych bicyklových filmov v rámci produkcie „Ewia Production“ a od začiatku tohto roku si vytvoril vlastnú produkciu zameranú hlavne na horskú cyklistiku „Anvil Films“.

Leo Hoorn — Volanie Hokkaida

Film sleduje 3 extrémnych lyžiarov (Sam Smoothy, Jeremie Heitz a Dane Tudor) pri hľadaní hlbokého snehu, prašanu, neobjavených línií, ciest a tiež hľadaní niečoho neobvyklého na ostrove s ročným úhrnom snehových zrážok 15 metrov.

Video upútavka.

Alexander Luczy — Moje hory

Videopozdrav oceneného horského fotografa amatéra.

Milan Ohurniak — Bokami Západných Tatier

Krátky dokument o trojdňových skialpinistických pretekoch dvojíc „Bokami Západných Tatier“, organizovaných pod záštitou Slovenského horolezeckého spolku James. Pretekári absolvujú každý deň náročnú trať s veľkým prevýšením, stúpaním väčšinou na skialpinistických pásoch, ale aj pešo s mačkami na nohách, pričom výnimkou nie sú ťažké výšľapy s prvkami lezenia na skale či krátke zlanenia. „Nauč sa hľadať krásu tam, kde by si ju nečakal.“ To je motto, ktorým sa riadi Milan Ohurniak pri potulkách svetom a prírodou. Hory pre neho znamenajú dobrodružstvo. Od malička ho bavilo fotografovanie. Ku kamere sa dostal na Expedícii Kaukaz (leto 2008), čomu predchádzalo, že založil značku Horal Studio Barney. Pod ňou vytvára amatérske videá a filmy nielen z horského prostredia dodnes. Niektoré boli ocenené aj na medzinárodných súťažiach. Napr. Monte Cristallo (uviedli sme na VHN 2012) alebo Kráľovná Engadinu. Spolupracuje tiež s Ceper studiom a režisérom Rasťom Hatiarom, podieľal sa ako kameraman pri natáčaní filmu Nízkotatranská stíhačka alebo Obyčajní chlapci.

Svetozár Krno — Od prameňa Gangy po indický Tibet

India patrí medzi najvďačnejšie ciele výprav. Drvivá väčšina z miliardy a štvrť miestneho obyvateľstva sa správa s prirodzenou úctou a s veľkou toleranciou k cudzincom. Podobne ako je indická civilizácia, jedna z najstarších na svete, spoločnosť nábožensky, etnicky a sociálne pestrá, tak aj jej príroda má nespočetné množstvo tvárí. Autor kráčal vedľa pútnikov smerujúcich ku kolíske posvätnej Gangy, ktorá vyteká ľadovca v monzúnovom Garhvali, navštívil českú Slnečnú školu, ktorú pred štyrmi rokmi českí nadšenci svojpomocne postavili podľa projektu diplomovej práce vo výške 4 200 m n. m. v dedinke Kargjak, vzdialenej na päť dní tvrdej chôdze od dopravných tepien a kam chodia aj doposiaľ učiť. Utekal pred povodňami zo Zanskaru. Putoval údolím Markhy, ideálnym pre výškovú aklimatizáciu, po ktorej vystúoil (samozrejme tiež bez pomoci nosičov i vodcov) na štít Stok Kangri (6 153 m). Na záver trávil niekoľko dní s Dalajlámom XIV., ktorý len čo smrtonosná voda začala klesať, navštevoval postihnuté oblasti a dodával sily. Zamýšľa sa nad tým, prečo vie tento nesporne charizmatický muž osloviť aj inak zmýšľajúcich a do akej mieri sa jeho obraz, vytvorený západnými médiami, zhoduje so skutočnosťou.

Prof. PhDr. Svetozár Krno, CSc. patrí k priekopníkom slovenskej expedičnej a diaľkovej turistiky Okrem dosiaľ u nás iba raz zopakovanej dvetisíckilometrovej hrebeňovky Karpát absolvoval podobné podujatia v balkánskej, jadranskej, východoalpskej, pyrenejskej, apeninskej, islandskej, korzickej, zakarpatskej a krymskej horskej sústave. Pôsobil aj na Kolskom polostrove, v Chibinách a Lovozerských tundrách, v Karélii, Polárnom a Pripolárnom Urale, južnom Nórsku, švédskom Laponsku, na Kryme, v grécko-macedónskych horách, Čiernej hore, na sopkách Réunionu, Mauríciu a Madeire, v Centrálnom, Východnom a Malom Kaukaze, Arménskej vysočine, tadžických Fanských vrchoch, kazašskom a kirgizskom Ťan-šane, Pamíro-Alaji, indických, nepálskych a čínskych Himalájach, japonských Alpách, kórejských národných parkoch, sibírskom Altaji, Východnom Sajane, Chamar-Dabane, Bajkalskom masíve, Kodare, Udokane, Sichote-Aline, povodí Ussuri, Mongolsku, na Sachaline, Kamčatke, a v ďalších horách Eurázie. Väčšinou išlo o slovenský, resp. cudzinecký prvoprechod a prvovýstup. Je spisovateľom literatúry faktu a vydavateľom cestopisnej literatúry. Svoje zážitky a postrehy z expedícií zachytil v dvanástich esejistických cestopisných knihách a stovke reportáží, v ktorých na základe vlastných zážitkov a veľkého množstva načítanej vedeckej a umeleckej literatúry hovorí nielen o svete vzdialenom, ale aj o tom našom. Hľadá zdroje novej renesancie. Do kontrastu kladie pasívny plytký konzum, pohodlie, lenivosť, snobizmus, technologickú odcudzenosť, globalizujúcu sa uniformitu, na všeobecnú pravdu nárokujúcu a unavenú euroatlantickú civilizáciu s vitalitou, ľudskosťou, orientálnou mystikou a nefalošným návratom človeka k prírode a k sebe samému. Od roku 1987 organizuje každoročne medzinárodný horský festival venovaný propagácií expedícií uskutočnených v posledných nedotknutých a málo dotknutých oblastiach sveta. Propaguje horské nekomerčné a nekonzumentské expedície, ktoré sú prínosom zo športového aj poznávacieho hľadiska.